Antibiotiká a najčastejšie mýty

23. októbra 2016
Antibiotiká a najčastejšie mýty

Ich často nesprávne využívanie je dôvodom niekoľkých negatívnych komplikácií, ako je rezistencia baktérií, alergie či disbakterióza (narušená mikroflóra čriev). To je tiež dôvodom vzniku rôznych mýtov, predsudkov a protichodných názorov na ich používanie. Zatiaľ čo jedna skupina ľudí je zásadne proti používaniu antibiotík, tá druhá je naopak naklonená používať ich už pri prvých príznakoch ľahkej nádchy či iného ochorenia. Antibiotiká sa však musia užívať v súlade s odporúčaniami lekára.

Lekovi pilule foto shutterstock 1407141572 545653.jpg

Antibiotiká a najčastejšie mýty

 

Antibiotiká sú škodlivé

V poslednom období sa objavujú názory, že antibiotiká sú škodlivé pre ľudský organizmus a je potrebné sa im za každú cenu vyhýbať. No bez antibiotík sa v mnohých prípadoch nezaobídeme ako napríklad pri akútnych infekčných ochoreniach, ako je angína, zápal pľúc, zápal močových ciest, zápal stredného ucha. Bez použitia antibiotík v mnohých prípadoch riskujeme vážne komplikácie ochorenia. Obyčajná angína, ktorá sa nelieči antibiotikami, môže spôsobiť vážne poškodenie srdca, obličiek či vznik chronických ochorení, ktoré výrazne znižujú kvalitu života pacienta. Hoci antibiotiká môžu mať určité nežiaduce účinky, existujú prípravky, ktorých užívanie spoločne s antibiotikami výrazne znižuje vedľajšie účinky, ako alergie alebo disbakterióza.

Antibiotiká podporujú imunitný systém

Existujú dva základné druhy antibiotík – baktericídne, ktoré ničia baktérie, a bakteriostatické, ktoré zabraňujú množeniu baktérií . Antibiotiká tak rôznymi mechanizmami pomáhajú imunitnému systému vyrovnať sa s infekciou. Antibiotiká ale imunitný systém nepodporujú. Je známe, že významným faktorom imunitného systému je normálne črevná mikroflóra, ktorú antibiotiká porušujú. Preto sa odporúča spolu s antibiotikami užívať aj probiotiká , ktoré majú za úlohu obnovovať črevnú mikroflóru.

Antibiotiká strácajú svoje opodstatnenie, pretože vznikajú nové druhy baktérií, ktoré sú rezistentné voči všetkým druhom antibiotík

Veda ide stále dopredu a spolu s ňou sa vyvíjajú aj baktérie, ktoré majú relatívne rýchlu schopnosť prispôsobovať sa novým podmienkam a v záujme svojho prežitia sú schopné meniť svoj genetický kód a stavbu molekúl, čím si získavajú odolnosť proti aktuálnej liečbe. Na trhu existuje antibiotikum, ktorého účinnosť je založená na iných mechanizmoch, ako to bolo u antibiotík staršej generácie. Je preto odolné proti všetkým doteraz známym mechanizmom rezistencie baktérií a nereaguje na enzýmy, ktoré tieto nové baktérie produkujú s cieľom odstavenia účinku antibiotika. Takže posúvajú sa dopredu baktérie, ale s nimi aj antibiotiká.

Antibiotiká a alkohol sa nesmú nikdy miešať

Väčšina ľudí sa domnieva, že ak berieme antibiotiká, nesmieme piť alkohol. Niektorí ľudia si myslia, že kvôli alkoholu nebudú antibiotiká účinkovať, iní sa domnievajú, že alkohol s antibiotikami spôsobuje vedľajšie účinky, ale skutočná hrozba spočíva v tom, že kvôli alkoholu by sme mohli zabudnúť vziať tabletku. Pri liečbe antibiotikami je veľmi dôležité, aby ste brali pravidelnú dávku liekov. Vynechanie dávky antibiotík zvyšuje odolnosť baktérií voči antibiotikám a znižuje efekt liečby. Drvivá väčšina predpisovaných antibiotík nie je alkoholom nijako ovplyvnená. Z cca 150 rôznych druhov antibiotík existuje pár výnimiek.

Interaction of antibiotics with alcohol.jpg

 

“Starý” penicilín je už dávno prekonaný

Nie je to pravda. Moderných antibiotík je veľa, ale klasický Flemingov penicilín používajú lekári dodnes a v niektorých prípadoch sa k nemu po skúsenostiach s inými preparátmi vracajú. Účinná látka je stále rovnaká. Pri rade diagnóz zaberá najlepšie zo všetkých. To platí napríklad v prípade streptokokovej angíny alebo niektorých zápaloch pľúc.

Quality dental sydney 163 tooth discolouration.jpg

Antibiotiká fungujú na každú infekciu

Nie je to pravda. Antibiotiká zaberajú iba na bakteriálne nákazy – sú teda účinné napríklad v prípade streptokokovej angíny. Podávať ich v prípade vírusových infekcií nemá zmysel. Na chrípku alebo žltačku teda neplatí. Väčšina infekcií dýchacích ciest je navyše vírusového pôvodu.

Páčil sa Vám článok?
reklama:
reklama:
Komentáre