Vianočné zvyky

24. decembra 2016
Vianočné zvyky

Vianočné zvyky minulosti..
Len čo začalo svitať vstal gazda aj gazdiná, lebo roboty a povinností bolo až-až. Verilo sa, že ak cez Vianoce visel v dome kožuch, bude hynúť dobytok, ak šaty, do roka zomrie ten, komu patria.

Vianočné pečivo sa pieklo na Štedrý deň, muselo byť hotové do východu Slnka. V priebehu pečenia si gazdiná očistila ruky od cesta na dvore, aby sliepky dobre znášali. Ak rukou od cesta potrela tvár dospievajúcemu chlapcovi, ušetrila ho ešte na dlhý čas od holenia. Keď už boli chleby v peci, podskočila, aby boli pekne vysoké.

Gazdiná nesmela z domu odísť. Musela napiecť čerstvého chleba, koláčov a pripraviť večeru. Na Štedrý deň ráno, sotva minula polnoc, ženy miesili cesto na vianočné pečivo. Usilovali sa, aby boli s pečením na úsvite hotové, a to jednak preto, že podľa tradície malo byť obradné pečivo do východu slnka z pece vonku, a jednak preto , aby mali čím obdarovať koledníkov a vinšovníkov. Piecť sa však nemalo unáhlene.

Venf3d16_skan.jpg

Cesto muselo byť dobre vykysnuté, pečivo vydarené. Nízke, nevykysnuté chleby a koláče boli totiž predzvesťou úpadku celého hospodárstva, puknutá kôra symbolizovala úbytok.

Pri práci gazdiná používala nové nástroje: pekársku lopatu, ohreblo i ometlo, ktoré gazda urobil v čase, keď kyslo cesto, teda do východu slnka. Nové nástroje mali obnoviť zdravie členov rodiny. Gazdiná mala zasa počas pečenia upriasť šnúru, ktorú chlapi hneď zapravili do bičov, aby sa darilo ich statku. Pečivo malo vo vianočných obradoch teda mimoriadny význam. Jeho hojnosť mala podporiť dobrú úrodu v nastávajúcom roku. Každý sa musel najesť dosýta a z pohostenia muselo vystačiť aj na obdarovanie vinšovníkov.

012.jpg

Cez deň sa držal pôst. Malým deťom sľubovali, že ak vydržia do večera o hlade, uvidia na stene zlatú krovku či koníka alebo koč. Pravda, miesto zlata uvideli deti na stene iba ak odraz zrkadla, ktorým niekto z dospelých šikovne manévroval proti svetlu. Keď sa gazda vrátil domov, ozdobil stromček. Ozdoby boli skromné: sviečky, slamené hviezdičky, pozlátené orechy, klásky z jačmeňa, oplátky a jabĺčka. Potom stromček zavesil na hradu do rohu izby. Podľa počasia na Štedrý deň ľudia hádali, aké hospodárenie ich čaká na budúci rok. Tmavé nebo veštilo tmavé – teda plné stodoly a veľa ovocia. Veľký, svetlý mesiac bol predzvesťou neúrody, veľa hviezd znamenalo veľa kureniec a hrozna, zatiahnutá obloha dobrú dojivosť kráv. Zlou predzvesťou bola hmla – ak bola na horách, malo zomrieť veľa starých ľudí, ak v dolinách, mali zomierať mladí.

8151635a31.jpg

V dome sa nesmelo svietiť, kým nevyšla prvá hviezda. Až keď sa tak stalo, tak gazda vonku zapálil sviečku a držiac ju v pravej ruke, vošiel dnu. Čaro Štedrého večera zdôraznilo aj to, že sa zišla celá rodina, na čele so starými rodičmi. Po obradoch všetci zasadli k slávnostne prestretému stolu a spoločne sa pomodlili za živých a mŕtvych. Po modlitbe otec rozkrojil jablko na toľko častí, koľko ľudí bolo okolo stola. Každý musel zjesť svoj diel, aby bol zdravý. Ochutnali sa aj orechy a oplátky a medom, aby všetci držali v dobrom i zlom a aby mali pokojný a sladký život.

Stedra_vecera.jpg

Na Štedrý večer pripadá narodenie Ježiša Krista. Naši predkovia prikladali tomuto dňu veľký význam a zároveň ho považovali za deň zázrakov. To znamenalo, že sa človeku mohli splniť jeho priania. Pomocou rôznych vešteckých techník človek hľadal odpovede na svoje otázky ohľadom svojej budúcnosti. Táto tradícia sa udržuje dodnes.

Vanoce.jpg

Páčil sa Vám článok?
reklama: